História mesta
Územie mesta je od novoveku sústavne obývané. Z rovín vyvýšené pahorkatiny poskytovali domov tisíce rokov rôznym národom. Objavili sa tu kimmeri, kelti, vandali a slovania. Od konca 9. storočia toto územie obývajú najmä Maďari. Po vzniku Maďarského kráľovstva, osada a celé Medzibodrožie sa stalo súčasťou Zemplínskej župy. S názvom „Helmech“ sa stretávame v zakladacej listine obce Leles z roku 1214. Začiatkom 14. storočia pápežskí vyberatelia daní objavili vyspelú osadu s kamenným kostolom – gotickú podobu dnešného rímsko katolíckeho kostola. Od polovice 15. storočia osadlenosť bola povýšená na zemepánske mesto. O tom svedčí aj historická pečať mesta s erbom. Začiatkom 16. storočia Péter Perényi postavil hrad na vyvýšenine nad mestom, ktorého zrúcaniny dnes poznáme pod menom Csonkavár. V 17. storočí mesto dočasne patrilo pod Sedmohradské kniežatstvo, kedy Lórantffy Zsuzsanna, vdova Györgya Rákócziho I. dala postaviť v meste kaštieľ vidieckeho rázu. (t.č. v budove je umiestnená základná umelecká škola). Posilnenie meštianstva sa začalo v druhej polovici 19. storočia, kedy mesto sa stalo okresným centrom. V týchto rokoch a v prvej polovici 20. storočia sa realizuje výstavba Hlavnej ulice, niektorých eklektických budov - nemocnica, budova ústredia vodárne a služobný byt, ktoré sa spájajú s menom grófa Majlátha. V rokoch 1930 – 1944 tu žije a tvorí Mécs László premonštrátsky kňaz a básnik.
Mesto Kráľovský Chlmec spolu s Medzibodrožím v roku 1920 pripojili k Československej republike. Mesto sa stalo sídlom Medzibodrožského okresu obývaného prevažne maďarmi, ktorého štatút zanikol v roku 1960 a centrum sa dostane do Trebišova.
Táto zmena nepriaznivo vplýva na mesto a región, spomalil sa vývoj na každom úseku, respektíve stagnoval.
Z histórie mesta
Zrúcanina hradu " Csonkavár"
Časť ul. Hlavnej
Časť ul. Hlavnej
Súčasnosť
Mesto Kráľovský Chlmec leží v juhovýchodnej časti Slovenskej republiky v regióne Medzibodrožie, ktoré obklopujú rieky Tisa, Bodrog a Latorica, ako aj z juhu hranica
s Maďarskou republikou a z východu hranica s Ukrajinou.
Mesto je prirodzeným centrom Medzibodrožia, čoho dôkazom je, že v roku 1960 bolo okresným mestom a do roku 1996 centrom celého obvodu. Aj v súčasnosti je dôležitým strediskom diania, predovšetkým svojimi školami, zdravotníctvom, inštitúciami a službami.
Samotné mesto leží v lone Chlmeckých kopcoch. Má vyše 8 000 obyvateľov, z ktorých 80% tvoria občania maďarskej národnosti, ostatní sa hlásia k slovenskej alebo inej národnosti.
Z hľadiska vierovyznania je najviac rímsko katolíkov, nasledujú reformovaní a grécko katolícky veriaci.
Katastrálne územie mesta tvorí 2 381 ha, z toho 107 ha ornej pôdy, 143 ha viníc a ostatok tvoria lúky, pasienky a lesy.
Mesto v obrazoch
Na Námestí Milénia
Symbolika mesta
Mesto Kráľovský Chlmec nebolo slobodným kráľovským mestom, ale veľmi skoro – podľa známych dokladov najneskôr v roku 1461 – získalo štatút zemepánskeho mesta (oppidum), ktorého privilégiá boli menšie v porovnaní so slobodným kráľovským mestom, ale zabezpečilo určitú nadradenosť nad ostatnými osadlenosťami. Erb mesta patrí do radu historických erbov. Prvý odtlačok sa objavil iba v roku 1561, ale jeho gotický štýl potvrdzuje, že originálna podoba vznikla v 15. storočí, keď v dokumentoch používajú výraz „Oppidum de Helmecz“ (zemepánske mesto).
O skoršom pôvode erbu svedčí aj fakt, že nápis odpisu je chybný – autor odpisu buď nevedel prečítať opotrebovaný dokument, alebo nepoznal dobre súdobý oficiálny latinský jazyk a takým spôsobom použil výraz HOSPITUM namiesto OPPIDUM. Dnešná podoba oficiálne evidovaného erbu mesta : na striebornom štíte červený strapec hrozna obvinutý zelenými úponkami. Oficiálna vlajka mesta bola vytvorená zo súhlasom Heraldistickej komisie Ministerstva vnútra SR. Obsahuje farby erbu v poradí : červená – zelená – biela – zelená – červená.
